Coffee with Cinnamon: Som zaneprázdnená ... a predsa produktívnejšia

Pred pár dňami som doslova znovuobjavila zaujímavý fakt o sebe.

Som oveľa produktívnejšia (skoro) v každom aspekte svojho života, keď som zaneprádznená!

A toto sa demonštrovalo počas rokov znovu a znovu a ja som tomu venovala pozornosť, alebo to prehliadala podľa aktuálneho rozpoloženia, v ktorom som sa nachádzala.

Ale faktom ostáva, že som osoba, ktorá má rada, keď má v kalendári kopu vecí rozvrhnutých na niekoľko týždňov dopredu. Samozrejme, neplatí to na sto percent, milujem svoje lenivé dni, kedy obrazne povedané "nepreložím ani slamku". Ale vo všeobecnosti urobím najviac vecí, keď prakticky neviem, kde mi hlava stojí. A to sú primárne veci, ktoré nemajú veľa spoločné s danou aktivitou, ktorú mám na daný deň naplánovanú. Povedzme, že v jeden deň potrebujem ísť niekam von na nákup a potom povedzme navariť. To si zapíšem do zoznamu povinností na daný deň. Ale organicky sa k tomu pribalí kopa ďalších malých vecí, ohľadom ktorých by som inokedy prokrastinovala niekoľko dní.

To je ďalšia vec, ktorú chcem ešte rozobrať viac do detailov (pravdepodobne v samostatnom článku, lebo tento by bol až nepotrebne dlhý a mätúci, keby som si neutriedila myšlienky poriadne). Ja som absolútna kráľovná prokrastinácie. A to ju naozaj neznášam a naozaj, naozaj ju nechcem "praktizovať".

Keď však ostáva môj kalendár plný, hoci aj minoritných eventov ktoré  robím povedzme na dennej alebo týždennej báze, ostávam oveľa motivovanejšia a som oveľa schopnejšia robiť veci, ktorým by som sa inak vyhýbala.

Popravde som na "celú túto vedu" prišla pomerne malá, bola som na základnej škole. Do nejakého siedmeho ročníka som nechápala spolužiakov, ktorí mali po škole program prakticky každý deň. Nerozumela som, kedy majú čas na hocičo iné - primárne na ničnerobenie, ktoré bolo istým spôsobom v tom čase mojim najväčším hobby. A potom prišlo obdobie, kedy som začala chodievať na tréningy trikrát týždenne a na hudobnú minimálne dvakrát. Zrazu som bola taká zaneprázdnená, ako tí spolužiaci, keď nie viac. A nikdy v živote do toho momentu som nebola produktívnejšia! Moje známky boli lepšie, celkovo moje výsledky vzrástli neuveriteľne a ja som sa celkovo cítila lepšie ohľadom samej seba.

A od vtedy tento "pattern" (ako to povedať po slovensky, aby to dávalo rovnaký zmysel?) pokračoval až dodnes. A aj keď mám obdobia, kedy mi to vôbec nejde a váľam sa na gauči premýšľajúc o tom, ako sa mi ráno ani nebude chcieť vstať a opustiť dom. Napriek tomu sa snažím na tom pracovať. (Rada verím, že v poslednej dobe úspešne)

Ako ste na tom vy? Kedy ste produktívnejší? (Naozaj to chcem vedieť, lebo niekedy sa cítim, akoby som všetko robila naopak a akoby som bola jediná na svete s veľmi divným zmýšľaním)

Prajem vám krásny deň a skôr ako odídete, nezabudnite dopiť svoju kávu.

Cinnamon