Coffee with Cinnamon: Temná strana dňa sv. Valentína

Zase raz tu máme najružovejší sviatok v roku, kedy sa vám z čokolády a ružami prevoňaných priestorov bude zase raz robiť nevoľno!

A pokiaľ to aj vás nebaví aspoň tak ako mňa, možno oceníte menšiu hodinu dejepisu, ktorú vám s láskou (pun intended) prinesiem. Konkrétne jednu z mojich obľúbených historických tém - temných a často aj zlých rozhodnutí vtedajších ľudí, ktoré nás dnes ovplyvňujú v tých najpodivnejších aspektoch.

Takže pokiaľ  máte záujem o trochu (historickej) irónie, nalejte si do pohára kávu, víno, neperlivú minerálku a dajme sa do analýzy tohto krásneho ružového sviatku.

Ako vlastne tento sviatok došiel k svojmu pomenovaniu?

Možno niekto pozná príbeh o svätcovi, ktorý bojoval za to, aby sa ľudia z vyšších vrstiev spoločnosti mohli sobášiť s ľuďmi z tých nižších. Pravda však môže byť v tomto prípade len trochu iná.

Rímsky cisár Claudius II popravil 14. februára v 3. storočí  nášho letopočtu sv. Valentína, ktorý sobášil vojakov proti cisárovej vôli. V tom čase sa vojaci nesmeli sobášiť, nakoľko Claudius II pokladal lásku za ich potenciálnu slabosť. Kvôli tomuto odsúdencovi dnes poznáme 14. februára pod pomenovím deň sv. Valentína.

Avšak ešte dávno pred popravou sv. Valentína bolo pre Rimanov obdobie okolo 14. februára spojené s oslavami plodnosti.  Medzi 13. a 15. februárom sa slávil festival Lupercalia. Počas osláv muži obetovali kozu a psa. Ich kožou potom šibali ženy, lebo verili, že to im napomôže k plodnosti. Okrem týchto (nie práve najmilších) zvykov jedli, oslavovali a .... zbližovali sa so ženami navôkol.

Neskôr v 5. storočí nášho letopočtu Pápež Gelasius I zakázal oslavy Lupercalie. A keďže tento sviatok nestrácal na popularite, bol nahradený sviatkom sv. Valentína.

A tam to začalo. Medzi tým sa tento sviatok stretol s popularizáciou v mnohých dielach vtedajších autorov (Shakespeare, Chaucer a podobne) a stával sa postupom storočí sladším a sladším, až kým obchody neboli plné plyšákov, umelých kvetov a neuveriteľne nekvalitných čokolád v ružovom fondáne.

Ale aby som ostala verná svojim morbídnym princípom, musím spomenúť okrem všetkého zamilovaného a sladkého aj istý  "fenomén", ktorý sa nazýva Blood and roses (nie, ani film, ani pesnička). Ide o ďalšiu, temnejšiu stránku sviatku sv. Valentína.

Len malé VAROVANIE! Ak máte akýkoľvek problém s (veľmi povrchovým) spomínaním smrti a vrážd, možno by ste nemali čítať niekoľko riadkov nižšie.

1. Masaker na sv. Valentína v roku 1929 -  V Chicagu bolo zavraždených sedem mužov, spojencov Georgea "Bugsa" Morana a dlhoročných nepriateľov Alphonsea Caponeho. Oficiálne ich smrť nikdy nebola spojená s Caponem,  no predsa bola pokladaná za jeho zodpovednosť.

2. Nevyriešená vražda milencov Jesseho McBanea a Patricie Mann v roku 1971  

3. Nevyriešená vražda teenagerov Nicholasa Kunselmana a Stephanie Hart v roku 2000

4. Vražda Reevy Steenkamp v roku 2013 - Juhoafrickú modelku Reevu Steenkamp zastrelil jej vtedajší partner Oscar Pistorius.

5. Vražda a samovražda staršieho páru v Alabame v roku 2015 - 77 ročný muž zastrelil svoju 76 ročnú manželku a potom aj seba. Nikdy pred tým nemal sklony k násiliu.

A tu je KONIEC časti, ktorá bypotenciálne nemusela byť pre slabšie povahy.

Dúfam, že som vám príliš nepokazila sviatočnú romantickú náladu. Minimálne ja rada zisťujem rôzne fakty, ktoré stoja v pozadí každodenného života a vecí, ktoré pokladáme za bežnú súčasť našich dní. A pokiaľ sú trochu morbídne a plné true crime, dokážem ich študovaním stráviť celé hodiny. (Len nevinný záujem, sľubujem.)

Každopádne, želám vám krásny deň sv. Valentína, prežite ho absolútne s kýmkoľvek, koho máte radi alebo pokojne sami so svojimi domácimi miláčikmi!

Prajem vám krásny deň a skôr ako odídete, nezabudnite dopiť svoju kávu a poliať ruže, nech nezvädnú.

Cinnamon