Coffee with Cinnamon: Moja "dráma" s literatúrou
V podstate dnes potrebujem terapiu písaním, iba preto
vznikol tento článok. Ďalšie čítanie na vlastnú zodpovednosť (neradím, ak
nechcete dávku negatívnych výlevov)!
V hlave mám
neporiadok a som plná frustrácie. A to primárne sama zo seba. Ocitla som sa na
takom zvláštnom mieste vo svojom živote a skoro doslovne neviem, kam sa pohnúť
ďalej a čím ďalej tým viac mám pocit, že by som sa niekam mala naozaj začať
hýbať, pretože stagnovať je oveľa horšie, ako robiť čo i len maličké kroky
vpred.
Ale dnešný článok
nie je o tom, ako neviem čo so životom, lebo to v podstate nikoho nezaujíma a
nechcem až toľko negativizmu.
Dnes chcem
napísať o mojom miernom probléme s tým, čo mám naozaj rada a čo mi inokedy
prináša toľko radosti. Ide o literatúru. A tým myslím tvorenie, ale aj čítanie.
V poslednej dobe
(nie až tak krátkej, nebudeme si klamať) som si uvedomila, že som skoro nič
neprečítala a naozaj skoro nič nenapísala. Pozastavila som sa nad faktom, že
okrem toho, že moja tvorivosť odišla na predĺžený pobyt niekam veľmi ďaleko odo
mňa, vyskytol sa aj problém s prijímaním diel niekoho iného.
A to ma dosť rozhádzalo.
Pozrime sa na to
takto: Mám blog, kde sa do určitej miery venujem literatúre a knihám, ale
nejako sa neviem dostať k ich čítaniu. Píšem recenzie a svoje názory na diela,
ktoré som čítala dávnejšie, lebo sa takmer doslovne neviem dokopať, aby som
dočítala jednu z milióna kníh, ktoré mám rozčítané.
A do určitej
miery sa cítim ako pokrytec, keď píšem litánie o láske ku knihám a čítaniu, keď
sa v tejto chvíli cítim od toho taká vzdialená.
To všetko
vynásobme desiatimi a dostaneme približne, ako sa cítim ohľadom písania. A to
sa vzťahuje aj na blog posty. Musela som trochu znížiť svoju aktivitu tu, ale
to bolo naozaj hlavne z toho dôvodu, že v posledných týždňoch nestíham skoro
nič a písať úplné nezmysly (ako dnes) na pravidelnej báze by som naozaj nechcela.
A môžem toto
všetko skúšať zvaliť na únavu, primálo času,prokrastináciu, prepracovanosť a
podobne, ale v konečnom dôsledku sa musím prestať snažiť si nájsť dôvody, prečo
mi nevychádza (skoro) nič, o čo sa v poslednom čase snažím a musím s tým niečo
robiť. Alebo sa aspoň pokúsiť. (A ide to oveľa ďalej ako len moje
"katastrofické" problémy s literatúrou rôzneho druhu.)
Takže si
prestanem vylievať dušu, urobím si čaj a pokúsim sa byť aspoň semi-produktívna.
Ďakujem za
čítanie, ak ste došli až na koniec, po prvé ospravedlňujem sa za ujmu a po
druhé, vážim si, že ste sa cez to prehrýzli. Ak ste zažili niečo podobné,
prosím, dajte mi o tom vedieť a upokojte ma, že takto už neostane do smrti a že
som zase raz len dramatická.
Prajem vám krásny
deň a skôr ako odídete, nezabudnite dopiť svoju kávu a nebuďte na seba príliš
prísni.
Cinnamon
O piatej ráno Ti píšem koment, takže ľudí asi zaujíma, keď niečo s kamkami nie je v poriadku a čo by mohli spraviť pre zlepšenie! Áno, neproduktívne stavy prejdú. Ja som mal vcelku šťastie, že obvykle netrvali dlho. Pamätám si, že raz dávno som bol znechutený z PC hier a neprinášali mi radosť. Čo vtedy bolo dôvodom, neviem. Raz bol zdroj v dlhodobej depke, to samozrejme sa mi nechcelo riešiť nič a hlavne nie povinnosti. Všimol som si, že niekedy sú dni kedy sa nič nechce, či dokonca ani nedarí po energetickej strate (nazvi si to, ako chceš :D ), ale v tomto prípade to samozrejme trvá 1-2 dni a potom to ide do normálu. Ale to vraj viac platí pre chlapov. Počul som takú radu, že keď sa nedarí, tak zmeniť svoju činnosť na niečo iné. Lenže táto rada sa nevysporiadava s tým, keď sa nedarí v žiadnej oblasti. Držím palce!
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) a dúfam, že to tiež nepotrvá veľmi dlho (ale o tom sme sa už rozprávali). A ďakujem, že si mi napísal komentár o piatej ráno, vážim si to :D
OdstrániťBlok na pisanie ale aj citanie poznam. Ja sama som ich prežila už niekolkokrat. Som maniak na knihy ale ver, never, bolo obdobie, ked som pol roka nevedela docitat nejaku knihu akpby ma vsetko minalo. A o pisaní ani nehovorim. Ale potom prisiel cas, ked mi pisanie islo samo od seba a napisala 10.clankov za tyzden. Tieto obdobia su normalne, asi, zažíva och každý bloger. Niejedy si treba dat nohy za stol a pustit film či seriál. A potom ťa múza nakope.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne za komentár. Nemala som pocit, že niekto ešte má takéto stavy trochu dlhšie, ale rada počujem, že nie som sama a že to aj po takom stave prejde :)
OdstrániťNěkdy to člověk musí ze sebe dostat a každý má občas horší i lepší dny. Nebudu lhát, poslední dobou taky moc nestíhám a nevím, co dřív..
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že to prejde a že to bude celé pokojnejšie :)
OdstrániťVidím, že to neseš velice těžce, ale osobně si myslím, že v životě člověka jsou prostě občas taková méně produktivní období, kdy není chuť k jedné, nebo více činnostem. Já jsem taky během posledního léta skoro vůbec nečetla, ale pak se to zase trochu srovnalo :))
OdpovedaťOdstrániťTakže se tím tolik netrap :) ♥
Ďakujem pekne za komentár, vážim si to veľmi :)
OdstrániťPrejde to, na 100%! Presne týmto problémom som si len nedávno prechádzala i ja, a to, prosím pekne, už druhý rok po sebe. Tá anti-chuť voči všetkému písanému bola príšerne úmorná až som si myslela, že sa k mojim láskam, knihám, písaniu a blogu, nevrátim a na blog úplne zanevriem - veď to nemá význam! Avšak, tieto stavy prídu a zas odídu, treba myslieť pozitívne! Teda, to mi posledné dni fakt pomáha, a potom aj nútené písanie, keď sa mi fakt nechce, no ak by som nenapísala čo i len čiarku, tak by som zas padla do tej depresívnej prázdnoty, v ktorej nevidím svetlú budúcnosť ohľadom písania, kníh, tvorenia a blogovania...treba sa tomu vzoprieť! (alebo možno potrebuješ len relax - hudba, ticho...to je tiež skvelý liek :)) Avšak, každý ma na to svoj systém, ako tomu čeliť...u mňa to býva vážne vynútené písanie (inak to neviem pomenovať :D) aj navzdory tej nechuti, ktorú voči tomu pociťujem, a potom odháňanie hlúpych myšlienok tipu: nemá to význam, nikto tvoje výplody nečíta, nikoho to nezaujíma, si trápna atď...Viem, aké je to celé nanič, preto ti silno držím palce, aby táto nálada odišla čím skôr a mohla si sa tak opäť naplno venovať písaniu a blogovaniu, ktoré ťa napĺňajú...máš skvelý blog♥, prečítala som si niekoľko tvojich článkov a veľmi rada ešte zavítam na návštevu ;) Maj sa krásne a nech sa darí - bude to fajn ^.^...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Ti veľmi pekne za tento komentár, naozaj, naozaj som veľmi rada, že máš s tohto blogu taký pocit. A presne viem, o akých stavoch hovoríš. Verím, že vynútené písanie mi pomôže, ale to uvidím až časom. Každopádne, ďakujem za odporúčania a ešte raz, ďakujem za podporu :)
OdstrániťStáva sa to a nie si v tom sama. U mňa boli tieto veci zvyčajne príznakom únavy a vyhorenia a fakt som si potrebovala oddýchnuť. Zas inokedy som mala pocit, že príliš zanedbávam svoje povinnosti a práve to je príčinou prečo sa cítim tak mizerne a až sa mi podarilo plniť moje úlohy a všetko sa dostalo do starých koľají, bola som zas viac ako v pohode. :) Každopádne, chce to čas. :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za pochopenie :)
Odstrániť