Coffee with Cinnamon: Som zmätená zo sociálnych médií

Viem, je to prekvapivé, ale predsa stále žijem. Zlomené kosti sa hoja a ja nadobúdam zase schopnosť písať ako človek a produkcia niekoľkých viet mi prestáva zaberať minimálne pol hodinu.

A tak si hovorím, že je možno čas vrátiť sa k písaniu článkov, ktoré možno niekoho na tomto svete budú zaujímať.

Ako sme sa tu už niekoľkokrát zhodli, som veľmi zvláštny tvor, ktorý nerozumie väčšine novodobých sociálnych interakcií. Akosi som zvyknutá komunikovať s ľuďmi osobne. Som schopná im odpisovať na správy (to je novinka, verte mi, nie som v tom stále veľmi dobrá), ale niekde tam to končí.

Ale prednedávnom sa ku mne otočila jedna moja známa s priam prekvapeným výrazom a otázkou:

"Počkaj, ty nemáš Instagram?!" A keďže som ho naozaj nemala, zamyslela som sa nad tým, prečo je to také dôležité. Nechápte ma zle, marketing ( a obdobné veci ) na sociálnych platformách je podľa mňa veľmi často úžasná vec, ktorá sa dá výborne využívať pre mnohých ľudí, sama som sa mu chvíľku venovala.

Ale vo všeobecnosti veciam ako Instagram a Twitter veľmi nerozumiem. Mám pocit, že som v dnešnej dobe jedna z mála ľudí, ktorí majú zhruba (môj odhad môže byť aj úplne mimo) pod 35 rokov a sú naozaj zmätení zo sociálnych médií. A už dlhšie sa to snažím pochopiť, alebo nejako sa adaptovať, ale jednoducho mi to nejde. Založila som si Twitter asi pred mesiacom - dôvod je jednoduchý, chcela som retweetovať tweety Elona Muska, čo hovorí o mojej inabilite zapájať sa do nazvime to normálnej internetovej komunkácie - a bola som ešte zmätenejšia ako pred tým. Úprimne, ak niekto chce písať o .... prakticky hocičom na internet hoci aj každých 10 minút, mne je to v konečnom dôsledku jedno. Ak ich to baví, nech sa páči. Ale ja tomu naozaj nerozumiem. Majú na to ľudia čas? Vedia, čo je vhodné povedať a čo nie? (Myslím, že veľké množstvo nie, ale to je úvaha na inokedy) Nedesí ich dopad, ktorý môžu na nich mať nejaké "nevhodné" slová?

A podobne je to s Instagramom, - ktorý ponovom vlastním, hoci zatiaľ len na to, aby som si mohla pozerať fotky králikov a tetovaní iných ľudí - mätie ma prístup mnohých ľudí. A zase, ak niekto chce pridávať svoje fotky a zdieľať s kopou ľudí informácie o sebe a svojom okolí, nech sa páči,  nikomu nebránim. Ale neviem, či je chyba vo mne, ale ja naozaj veľmi neverím ľuďom, ktorých nepoznám. Často tu boli ľudia, ktorí chceli zničiť iným kariéru, vzťahy a celkovú kvalitu života prostredníctvom obdobných sociálnych médií a to je niečo, čo ma naozaj desí. Nehovoriac o nevhodnom obsahu účtov maloletých detí, ktoré naozaj nemôžu do budúcna priniesť veľa dobrého im, alebo ich zákonným zástupcom.

Naozaj neviem, čo si mám niekedy myslieť. Som ja len stará osoba, ktorá nerozumie tomu, čo sa dnes deje? Alebo sa tomu len málo venujem a jednoducho ma desí niečo neznáme. A možno si časom zvyknem na tento spôsob existencie na internete.

A viem, že si tak trochu odporujem. Mať blog je do veľkej miery súčasťou tohto "fenoménu". Preto som sama so sebou veľmi dlho debatovala, či si ho chcem založiť a koľko zo svojho života chcem zdieľať. Síce je najpravdepodobnejšie, že nikoho nebudem ja a ani moja existencia zaujímať, ale vždy je tam predsa to malé "Čo ak?".

Dajte mi, prosím, vedieť, čo si o tom myslíte a aký máte z celej veci pocit. Aký je váš názor na sociálne médiá? Máte pre mňa nejaké rady ako sa v tom celom orientovať? Ak áno, prosím veľmi pekne, dajte mi vedieť.

Prajem vám krásny deň a skôr ako odídete, nezabudnite dopiť svoju kávu.

Cinnamon