Coffee with Cinnamon: 12 vecí, na ktoré som prišla, odkedy som (povedzme) dospelá

Dnes som mala divný deň a preto som sa rozhodla spísať svoj vlastný krátky zoznam vecí, ktoré som sa naučila za tých pár rokov, odkedy som sa začala hrať na dospelú osobu.

Pokladám sa za zodpovedného "dospeláka"? Pomerne veľké percento času je moja odpoveď nie.

Som legálne zodpovedná za svoje rozhodnutia a svet odo mňa očakáva, že sa budem podľa toho chovať na 110%? Absolútne áno.

A to ma privádza k tomu, že aj keď sa nemôžem považovať za skúseného človeka v tejto veci zvanej dospevanie, mám zopár krátkych rokov skúseností.

Takže čo sú niektoré veci, ktoré som sa naučila? Tak napríklad:

1. Veci okolo domu/bytu sa neurobia samé.

Keď som, obrazne povedané, vyletela z hniezda, naozaj som si uvedomila, že mnohé veci sa neurobia samé. Nikdy by som pred tým neverila, že kúpeľňu treba umývať až tak často, koľko špinavého prádla vie stvoriť jedna osoba a že prach sa dostane aj tam, kde sa nedostane absolútne nič iné na svete.

2. Je skvelé dôverovať ľuďom, ale je dôležité mať sa na pozore.

Pre niektorých je ťažšie naučiť sa, že nie každý to s druhými myslí dobre, no naučiť sa to každý jednoducho musí (alebo by aspoň pre vlastné dobro mal). Je ťažké priznať si, že ľudia okolo nás nie sú vždy dobroprajní, aj keď sa na nás často usmievajú a tvária sa, že nám chcú len dobre.

3. Vždy (takmer) je treba byť milý k čašníkom, predavačom, telemarketingovým pracovníkom a podobne.

Áno, je nám všetkým jasné, že je dôležité byť slušný a milý k druhým, ale často na to zabúdame pri osobách v týchto profesiách. A samozrejme, ak nie je človek spokojný s ich prácou, je jedna vec ich o tom slušne a pokojne informovať. Ale správanie, aké som videla u niektorých ľudí je priam neuveriteľné. A ja sama som si neuvedomila, aké je to nepríjemné, kým som sa neocitla na nejaký čas v niektorej z týchto profesií. Od vtedy, hoci už v obdobnom smere nepracujem, si vždy dávam pozor na to, aby som nebola zbytočne nepríjemná a už vôbec nie drzá.

4. Pracovať s ľuďmi je ťažké.

Predošlý bod ma privádza k tomu, že aj napriek mojim mierne introvertným tendenciám som nikdy neočakávala, až aká vie byť práca s ľuďmi náročná. Naučila som sa mať obrovský rešpekt k ľuďom, ktorí ju odvádzajú a hlavne k tým, ktorí ju odvádzajú dobre.

5. Nasťahovať sa do spoločného bývania s partnerom je úžasné, ale aj trochu desivé.

Budú vám vyhovovať návyky toho druhého? Budete sa vedieť prispôsobiť a zvyknúť si? Bude sa druhá strana vedieť prispôsobiť a zvyknúť si na vás? Ak je celý tento proces úspešný, je to naozaj skvelý pocit, no môže sa stať, že nie vždy je to také, ako by si človek prial.

6. Ak má človek domáceho miláčika, ktorý je "navoľno", stáva sa jeho majetkom.

Je jedno, či je to pes, mačka, alebo ako v mojom prípade králik. Ak sa voľne pohybuje po vašom byte, už to nie je váš byt!

7. Nie je dôležité mať vždy pravdu.

Som človek, ktorý sa naozaj vie hádať do krvi. Ale niekde v celom tom procese dospievania a uvedomovania si podstaty medziľudských vzťahov som sa naozaj presvedčila o tom, že nie je dôležté mať vždy pravdu alebo posledné slovo. Komu záleží na tom, kto mal pravdu viac naklonenú k svojej strane? Ak sa problém vyriešil, to je to, na čom záleží.

8. Nikdy netreba podceňovať opaľovací krém!

K tomuto netreba nič dodať. Skoro každý z nás si to uvedomí zakaždým, keď jeho pokožka pripomína homára.

9. Nikdy netreba nikoho nechať, aby sa po človeku vozil.

Sama v tom nie som ešte veľmi dobrá, ale uvedomujem si, že je to veľmi dôležité. A hoci sa mi nie vždy darí, snažím sa na tom pracovať. Postaviť sa sám za seba a nenechať druhých ľudí, aby človeka zneužívali je niečo, s čím majú mnohí problémy (vrátane mňa), ale verím, že sa tam časom všetci dostaneme.

10. Niekedy nezáleží na tom, ako veľmi sa človek snaží, stále tu budú ľudia, pre ktorých to nebude dosť.

Hoci je to ťažké priznať, nemôžeme urobiť všetkých šťastnými a v realite by sme sa o to ani nemali snažiť. Čo pre niekoho nie je dosť a ohrnie nad tým nosom, pre niekoho iného môže znamenať hotový zázrak. Je len na nás, akými ľuďmi sa chceme obklopiť.

11. Nikomu neprospieva mať okolo seba toxických ľudí.

Znie to ako niečo, čo je  každému jasné. Ale sama som sa divila pri pohľade späť, koľko ľudí, ktorých som mala vo svojom živote, mi prinášalo viac nešťastia a stresu, než čohokoľvek iného. A hoci je to často naozaj ťažké, je lepšie dať v takýchto prípadoch na svoj inštinkt a chrániť najprv seba, svoje pocity a svoje zdravie.

12. Netreba na seba byť príliš prísny.

Ďalšia vec, v ktorej som sa ešte nestihla zdokonaliť. Ja sama od seba očakávam často nemožné a neuspokojím sa s ničím menším, než doslovným zázrakom. Ale viem, že to nie je dobre. Nikto z nás nie je dokonalý a všetci sa len snažme zvládať svoj život najlepšie, ako sme len schopní. Pri tom sa snažíme nezblázniť, neurobiť úplné hlúposti a zároveň byť dobrým a zodpovedným človekom. Nie je potrebné k tomu ešte pridávať vlastné často nerealistické očakávania.

A to by bolo všetko k môjmu malému zoznamu.  Na teraz.

Viem, že moje perspektívy sa budú rokmi meniť a to, čo mi príde neuveriteľne dôležité teraz, nemusí byť dôležité potom. A úprimne, rada sa na tento článok pozriem, keď budem staršia a uvidím, ako som sa zmenila. Dúfam, že k lepšiemu.

Dajte mi vedieť, či sa s niečim z tohto zoznamu stotožňujete. Čo by ste pridali?

Prajem vám krásny deň a skôr ako odídete, nezabudnite dopiť svoju kávu a prosím vás, ak je aj tam, kde ste tak teplo, nezabudnite na číslo 8.

Cinnamon