Coffee with Cinnamon: Ovetrhinking
Dnes je zase ten
deň, keď si vylievam svoje srdce na internete, takže váš všetkých vítam pri
diskutovaní mojich zvláštnych mentálnych pochodoch.
Stáva sa aj vám,
že sa pristihnete pri tom, že premýšľate o veciach príliš veľa? Myslím oveľa
viac, ako sa vám zdá normálne?
To sa mi dialo
úplne od skorého detstva. A divné na tom je, že moja myseľ sa rada "hrabe"
ideálne v :
1. Chybách mojej
minulosti, je jedno, či veľkých alebo malých
2. Sociálnych
situáciách, v ktorých som sa zachovala ako totálny asociál
3. Všetkom, čo ma
aspoň trochu stresovalo za posledný, povedzme rok
Okrem toho sa s
týmto samozrejme stretávam niekoľkokrát do dňa, iba v menšom.
"Pozerala
som sa na toho človeka divne? Cítil sa nekomfortne? Pozeral sa on na mňa divne?
Je so mnou niečo zle?"
"Budem zajtra
všetko stíhať, ako som si naplánovala? Naplánovala som to dobre? Dá sa to vôbec
stinúť?"
Asi máte
predstavu, ako to asi so mnou vyzerá a že to nie je asi najlepšie pre moje
fyzické, ani psychické zdravie.
Samozrejme, denne
sa prakticky na smrť stresujem a utápam aj v mnoých iných veciach (o ktorýc h
absolútne nie som komfortná rozprávať takto verejne), ktoré sú často vážnejšie
a často ešte banálnejšie, než vyššie spomenuté príklady.
Pochopiteľne
viem, že do určitej miery je overthinking normálna vec, s ktorou sa ľudia bežne
stretávajú a je to jednoducho súčasť života. Ale na druhej strane sa občas
zamýšľam nad tým, či moje ležanie v posteli okolo druhej ráno a pozeranie do
stropu nie je trošku excesívne. Pred nejakým
časom som čítala o štúdii, ktorá sa konala vo Veľkej Británii, kde sa ukázalo,
že viac ako 30 000 ľudí zažívalo zhoršenie svojho fyzického stavu, keď sa
príliš venovali negatívnym myšlienkam, primárne, keď sa obviňovali za veci,
ktoré sa stali v minulosti.
Čo nie je práve
príjemná predstava a mne spôsobuje tak maximálne to, že sa zožieram tým, že sa
zožieram. A také tie bežné "rady", ako s tým prestať aspoň pre mňa
nie sú veľmi realistické.
Napríklad
(parafrázujem):
"Identifikujte
tieto myšlienky a postavte sa im!"
"Praktizujte
pozitívne myslenie a invazívne myšlienky sa stratia!"
To všetko znie
krásne, ale v praxi si nie som istá, že je to také jednoduché. A viem, že veľa
ľuďom sa podarilo prekonať tento problém, alebo ho aspoň zmenšiť (tichá
závisť).
V podstate
pointou je, že sa chcem opýtať, či som len ja naozaj divná osoba (som vo
všeobecnosti), alebo je to niečo, s čím sa bežne stretávate aj vy.
Je overthinking
niečo, s čím sa potýkate? Ak áno, dajte mi vedieť, čo vám pomáha, možno to
pomôže aj mne (dopredu vďaka).
Prajem vám krásny
deň a skôr ako odídete, nezabudnite dopiť svoju kávu a príliš sa netrápiť
nepodstatnými vecami.
Cinnamon
P.S. Ospravedlňujem sa, že tento článok je hotový neporiadok a ešte aj mešká, ale mám toho v týchto dňoch naozaj hrozne veľa a som rada, že vôbec toto vzniklo. Ďakujem za pochopienie a že sa na mňa príliš nehneváte :)
Stretávam sa s tým u seba (tri tri body, ufff, presne), ale ja som tiež divná osoba, takže...:D Pomáha mi asi len zamestnať sa niečím, pri čom sa premýšľať nedá - čítanie, pozeranie. Alebo potom cielené premýšľanie nad niečím iným.
OdpovedaťOdstrániť*tie tri body
OdstrániťPodobne, pomáha nejako tie myšlienky dostať z hlavy :D
OdstrániťMyslím, že ako píšeš sa s tým do istej miery stretáva každý. Ja to mám napríklad tak, že ak sa stane niečo, čo mi veľmi nevyhovuje nahnevám sa a pokojne mám zničené aj dva týždne napriek tomu, že tá vec až také vážne dopady nemá. Takže sama v tom nebudeš. :-)
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že nie som v tomto sama, ale mrzí ma, že zažívaš niečo také ..
OdstrániťTéž se s tím setkávám. Ačkoli to může být pouze drobnost a ta druhá osoba si toho vůbec nevšimne, pak pprostě večer ležím v posteli a přemýšlím nad tím, že jsem se měla zachovat jinak. A pak se dostanu ještě hlouběji do minulých situací, které už byly před pár lety. Jediný, co mi na to pomůže, je, že usnu a pak mám od toho pokoj, dokud se mi něco trapného nepřihodí.
OdpovedaťOdstrániťÚplne to poznám len s tým rozdielom, že vtedy spať neviem :D
OdstrániťÓ, toto je dobré, lebo vďaka Tvojmu zoznamu si to viem porovnať. Teraz sa mi overthinking stáva po hádkach, znechutení alebo kvôli dávnemu sporu čo som nevyriešil doteraz (a pridával sa k tomu hnev). Teraz rozmýšľam asi tak akurát, ak nie trochu málo. V minulosti to bolo oveľa viac: pred spaním, väčšinou o tom, čo chcem urobiť ďalší deň (to bolo to kvázi-workoholické obdobie keď som mal 13-15), počas upratovania a vtedy som dosť nevedel z mysle pustiť svetonázorové veci, alebo svoje fantázie. (Huh, mal som priveľa času. :D ) O tých radách mám pochybnosti, lebo aj pozitívne myšlienky sú stále len myšlienky a zahlcujú. A teda by mnoho ľudí hovorilo, že by mal pomôcť zazen, sústredenie sa na niečo, napríklad na dych. Keď to urobíš fakt poriadne, tak sa budeš cítiť v daný deň pokojnejšie a šťastnejšie, len... na druhý, tretí deň to môže začať znova, čiže možno to chcel dlhodobé merítko alebo skrátka vyšší vek.
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že sa to u Teba pohlo správnym smerom, dúfam, že budem nasledovať tento príklad :D
OdstrániťKedysi sa mi to stávalo často a veľmi som sa zožierala vecami, ktoré som kedysi pokašľala. Ale časom som sa naučila, že čo nemôžem zmeniť, tak si nezaslúži moju pozornosť a odvtedy sa v ničom nevŕtam a nehrabem. Existujem jednoducho tak ako som a nezabúdam na to, že aj to zlé ma pomáhalo formovať. :)
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne povedané :)
OdstrániťJá se poslední dobou tak moc plácám v různch srač*ách, které se na mě sypou ze všech stran, že už jsem hlavně neskutečně vyčerpaná... :/
OdpovedaťOdstrániťAle nad minulostí a chybami v minulosti přemýšlím taky často.
Gabux | Poslední článek
Totálna fyzická vyčerpanosť ss ovethinkingom pomáha :D ale inak to nie je dvakrát zábava
OdstrániťNěkdy s tím mám také problém, nejvíc mně straší myšlenky na minulost, kterou ale stejně nemohu změnit, ale přemýšlím, co bych udělala líp a jinak a nebo na budoucnost, což když se stane to, co když to, nic není jistého... Raději jdu pak myšlenky zahnat tím, že jdu něco dělat :D
OdpovedaťOdstrániťmyslim, ze s overthinkingom na tom nie som az tak zle ako ty, ale tiez sa obcas zozieram za svoje minule chyby. alebo rozmyslam, ako som mohla veci spravit inak alebo ze som mohla povedat nieco ine v nejakej situacii. nad cim vsak ja rada excesivne premyslam je ta hrozna neista buducnost. fakt som pomaly na prasky zo svojej buducnosti, lebo vsak... nechcem skoncit niekde na ulici. a obcas ked sa citim zle a nic sa mi nechce a mam chut na vsetko sa vykaslat, tak rozmyslam nad tym, co by sa stalo, keby som sa na vsetko vykaslala. vytvaram si v hlave scenare, ktore siahaju do dalekej buducnosti, bojim sa toho, ze zostanem navzdy sama, ze sa nikdy neodhodlam odstahovat od rodicov a tak.
OdpovedaťOdstrániťinak, co sa tyka toho, ze sa zozieras preto, ze sa zozieras, tak mi to pripomina cosi, co sa spomina v knihe Jemne umenie mat veci v pazi. a podla mna ludom, ktori maju sklony k overthinkingu, sa oplati dat tejto knizke sancu. tak ti ju teda odporucam :)
Hm, myslím, že spadáš ještě do vcelku normální kategorie. Občas má podobné myšlenky každý. Mně pomáhá být zaměstnaná - tj. hledám si aktivity, při kterých mě žádné tyhle myšlenky netrápí. Nebo jóga, tam se zas naučíš vnímat svoje tělo jako celek a myšlenky nechat volně přicházet a odcházet. Tréinkem samozřejmě, napoprvé se to asi nezadaří. Každopádně už jenom tím, že si uvědomuješ svůj problém jsi na dobré cestě ke změně. Měla by ses naučit mít ta trochu v pí.i :D Což je lhko řekne, hůř dělá..
OdpovedaťOdstrániťMyslim, že to príde vekom a skúsenosťami. Teda to uzmierenie sa so sebou. Resp. vybudovanie si zdravého sebavedomia. Mne ten proces napríklad urýchlila práca popri škole, v obchode. Tam som bola nútená naučiť sa zvládať rôzne nálady ludí a akosi zistenie, že ma neplatia tak dobre aby som sa trápila nie vždy najspravodlivejšími výlevmi zákaznímov, sa po čase presunulo aj do iných oblastí môjho života. Teda vedomie, že nevyhoviem každému. No nevravím, že sa tie pochybnosti nikdy nevracajú, no už sa to deje do menšej miery.
OdpovedaťOdstrániťTo chce čas a niekoho, komu sa môžeš vyspovedať. Držím palce.